Digitálna revolúcia nečaká. Podľa Svetového ekonomického fóra až 86 % zamestnávateľov očakáva, že umelá inteligencia a technológie ako big data, rozšírená a virtuálna realita zásadne zmenia ich podnikanie do roku 2030. Za najväčšiu prekážku pritom považuje 63 % firiem nedostatok zručností na trhu práce. Sektorová rada pre informačné technológie a telekomunikácie (ITaT) preto pripravila novú Stratégiu rozvoja ľudských zdrojov v sektore. Tá ponúka konkrétny plán, ako to zvládnuť. Nejde len o IT špecialistov – digitálnu gramotnosť bude čoskoro potrebovať takmer každý: od zdravotnej sestry, cez skladníka až po miestneho úradníka. Stratégia preto navrhuje šesť konkrétnych opatrení, ktoré majú pomôcť prepojiť vzdelávanie s budúcnosťou práce a pripraviť Slovensko na digitálnu dobu. Sektorová rada je v garancii Republikovej únie zamestnávateľov.
Digitálna transformácia vzdelávania sa neuskutoční bez pedagógov, ktorí dokážu efektívne používať moderné technológie. Podľa stratégie by mal preto každý nový učiteľ ovládať moderné digitálne nástroje a vedieť ich aplikovať v pedagogickej praxi. Pravidelne by sa mali tiež hodnotiť ich digitálne kompetencie. Návrh opatrenia je v súlade s plánom informatizácie školstva do roku 2030, ktorý kladie dôraz na praktické zvládnutie digitálnych nástrojov v pedagogickej praxi.
Vedecké, technické, inžinierske a matematické (STEM) schopnosti by sa mali rozvíjať už od raného detstva. Sektorová rada odporúča podporiť raný rozvoj vedeckého myslenia, experimentovania a logiky prostredníctvom zážitkového a hrového učenia v materských školách. Tento krok zabezpečí, že základy budúcich technických kompetencií budú položené už v predškolskom veku. Potrebné sú pravdaže aj podporné materiály pre učiteľky a učiteľov.
Sektorová rada odporúča zaviesť AI tútorov a rozšíriť dostupnosť interaktívnych vzdelávacích materiálov na základných a stredných školách. Nemá ísť o nahradenie učiteľa, ale o jeho pomocníka. Moderné technológie ako AI tútori totiž dokážu personalizovať vzdelávanie. Štúdia z Harvardu (2024) preukázala, že učenie s podporou umelej inteligencie výrazne zvyšuje porozumenie a zlepšuje výsledky študentov oproti klasickej výučbe. Súčasťou má byť aj vytvorenie digitálnej knižnice AI nástrojov a odporúčaných aplikácií pre školy. Pri zavádzaní AI však prirodzene treba brať ohľad na jej limity a riziká.
Ďalším odporučením je praktický prístup k výučbe matematiky a informatiky na základných školách. To by prinieslo viac užitočných skúseností, učenia sa na zaujímavých príkladoch a práce s reálnymi údajmi. Potrebné je ukázať učiteľom modelové hodiny, vybaviť ich inovatívnymi digitálnymi nástrojmi, pomôckami a metodickou podporou. Potrebné je tiež revidovať štátny vzdelávací program so zameraním na praktické zručnosti a projekty.
Stratégia ďalej navrhuje intenzívnejšie prepájať stredné školy, ktoré sú súčasťou centier excelentnosti a vysoké školy s rekvalifikačnými centrami. Cieľom je, aby dospelí mohli rýchlo získať zručnosti, ktoré trh práce v ich regióne potrebuje. Mikrocertifikáty a flexibilné formy vzdelávania by umožnili pracovníkom reagovať na zmeny, udržať si zamestnanie alebo zmeniť kariérnu dráhu podľa aktuálnych potrieb ekonomiky. Na to je však potrebné zaviesť motivačné schémy pre školy na ponuku programov rekvalifikácie a upskillingu pre dospelých.
Posledné z TOP 6 odporúčaní sa týka zvládnutia nástupu umelej inteligencie zamestnancami. Na Slovensku hrozí, že bez rýchleho zvýšenia všeobecnej AI gramotnosti sa pracovná sila stane nekonkurencieschopnou. Ak má Vláda SR záujem podporovať vzdelávanie zamestnancov v AI, tak je to vhodné robiť v súlade s odporúčaniami OECD. Finančné mechanizmy by mali podporiť účasť zamestnancov aj znevýhodnených skupín na kurzoch rozvíjajúcich všeobecnú AI gramotnosť a odborné AI zručnosti. Podporiť je vhodné najmä flexibilné a dostupné formy vzdelávania (napr. krátke kurzy, hybridné formáty) a vyžadovať ich prepojenie s potrebami trhu práce. Inšpirovať sa je možné českým príkladom zjednodušenej administratívy pri príspevkoch na vzdelávanie.
V rámci odporúčaní pre tvorcov politík, zdôrazňuje Sektorová rada ITaT potrebu investovať do škálovateľných, flexibilných a dostupných foriem vzdelávania. To sa týka nielen študentov, ale aj dospelých zamestnancov. Priebežné hodnotenie digitálnych zručností, aktívne prepájanie vzdelávania s regionálnym trhom práce a spolupráca so zamestnávateľmi patria medzi hlavné systémové odporúčania. Ako varuje stratégia: „najväčším rizikom nie je technológia samotná, ale to, že ľudia nebudú pripravení na jej využívanie“. Bez systémových reforiem hrozí zintenzívnenie nerovností a oslabenie konkurencieschopnosti regiónov. Sektorová rada ITaT však ponúka konkrétne kroky, ktoré môžu pomôcť Slovensku digitálnu transformáciu úspešne zvládnuť.
Stratégia rozvoja ľudských zdrojov v sektore ITaT je jedným z analytických výstupov a odporúčaním, ktoré vytvorilo 24 sektorových rád. Týchto 24 sektorových výstupov tvorí prílohu dokumentu Stratégia rozvoja ľudských zdrojov v nových demografických, technologických a environmentálnych podmienkach do roku 2035. Stratégia rozvoja ľudských zdrojov do roku 2035 bola vypracovaná s cieľom reagovať na zásadné
demografické, technologické a environmentálne zmeny, ktoré ovplyvňujú trh práce a vzdelávací systém
Slovenskej republiky. Jej cieľom je nastaviť rámec opatrení, ktoré zvýšia adaptabilitu pracovnej sily, podporia inovácie a zabezpečia konkurencieschopnosť Slovenska do roku 2035.
Stratégie boli vytvorené v rámci národného projektu Aliancia sektorových rád – predvídanie trendov a potrieb trhu práce, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie v rámci Programu Slovensko.
